Osud indiánov v Ekvádore

Aby vláda splnila svoj záväzok voči pôvodnému obyvateľstvu, pridelila indiánom do vlastníctva pozemky na území, ktoré obývajú. No za touto "výmennou spravodlivosťou" stála civilizovaná myseľ politikov a zákony, ktoré vytvorili pri spolupráci s tými, čo už dávno stratili úctu k prírode aj človeku.

Indiáni boli pod hrozbou väzenia a odobratia detí prinútení dávať svoje deti do štátnych škôl, ktoré sa nachádzajú v mestách. Deti z džungle tak musia dochádzať do miest a od svojich šiestich rokov žiť počas týždňov na internátoch – ďaleko od rodičov, ďaleko od domova.

Rodičia musia platiť školné, dopravu a ubytovanie. Ak nezaplatia – čaká ich väzenie.

Domorodí obyvatelia sa snažia prispôsobiť – pestujú čisté plodiny, vyrábajú ručné výrobky a hľadajú cesty, ako si zachovať dôstojnosť. No kým sa ich snaha nedostane do povedomia nás, ktorí máme viac možností a prostriedkov, nestačí im to na základné prežitie.

Aby uchránili svoje deti pred odobratím, mnohí sú nútení predávať svoje pozemky ťažobným spoločnostiam. Tie zeminu drancujú ťažkou technikou a pri ťažbe zlata používajú toxické kovy. Rieky sú kontaminované, príroda zničená. Tam, kde predtým rástol život a žila tradícia, teraz končí rybolov, pestovanie aj nádej.

Domorodci tak prichádzajú o pôdu, vodu aj budúcnosť – a ostávajú na tom ešte horšie, než predtým.